Znečisťovanie životného prostredia
1.Ťažba fosílnych palív, devastácia krajiny
Odhad zásob zemného plynu je na 60 rokov, ropy na 40 rokov a uhlia na 280 rokov. Ťažbou sa devastuje krajina, mení sa jej reliéf, vyčerpávajú sa neobnoviteľné prírodné zdroje a ohrozujú sa podzemné zdroje pitnej vody.
2.Znečisťovanie ovzdušia
Uhlie obsahuje 2 až 6 % zlúčenín síry, čo súvisí s rastlinným pôvodom uhlia. Počas spaľovania uhlia sa tieto zlúčeniny oxidujú na oxid síričitý, ktorý sa ako škodlivina dostáva do ovzdušia. Odsírenie uhlia je technicky veľmi náročné a drahé. Výhodnejšie je znižovanie oxidu síričitého v odpadových plynoch; odsírením priamo v spaľovacích zariadeniach. Pridávaním vápenca (vháňaním priamo do spaľovacieho priestoru) sa dosiahne zlúčenie vápnika a oxidu síričitého na síran vápenatý, sadru. Zo spaľovacieho zariadenia sa odstraňuje spolu s popolom. Spaľovanie uhlia týmto spôsobom nepoškodzuje životné prostredie a umožňuje optimálne využitie energie, ktorú uhlie obsahuje.
Aj ropa a zemný plyn obsahujú zlúčeniny síry. Asi 85 % svetových zásob ropy pozostáva z druhov s vysokým obsahom zlúčenín síry. Veľká časť ropných produktov sa spaľuje, teda do ovzdušia sa spolu so spalnými produktami dostáva aj oxid síričitý. Elektrárne, ktoré sú vykurované mazutom a nemajú vybudované odsírovacie zariadenie, vypúšťajú denne do vzduchu niekoľko sto ton oxidu síričitého. Čiastočným odsírením ropných destilátov sa znižuje obsah oxidu síričitého v spalných plynoch a zlepšuje sa aj kvalita prohromadiť duktov z ropy. Pri nepriaznivej poveternostnej situácii sa môžu škodlivé látky hromadiť a vytvoriť vrstvu výparov, prachu, plynov oxidy dusíka a oxid siričitý. Tento jav sa nazýva smog.
3.Kyslé dažde
Kyslé plyny (NO2, NO) a SO2 reagujú s vodnou parou v ovzduší a vytvoria kyseliny. Kyseliny dopadajú na zem so zrážkami a dostávajú sa do pôdy. Tým sa pôda stáva kyslou, naruší sa jej prirodzené zloženie. Kyslé dažde ničia pôdne baktérie, mladé stromčeky a škodia aj stromom (vysychajú). Chýbajúce lesné plochy môžu spôsobiť pokles hladiny podzemných vôd, eróziu pôdy, premenu krajiny na step.
4.Ozónová diera
Ozón je prirodzene vzniknutý plyn, jeho tenká vrstva sa nachádza vo vrchnej časti atmosféry 15-45km nad Zemou. Pohlcuje škodlivé UV žiarenie zo Slnka, tým zabraňuje k jeho prenikaniu na povrch Zeme. Pri úniku chemických látok-freónov (plnenie sprejov, pri výrobe izolačnách materiálov) do atmosféry dochádza k ničeniu ozónu a v ozónovej vrstve sa vytvárajú diery. (Ozón sa nachádza aj v dolnej vrstve atmosféry, ktorý je nebezpečným znečistením ovzdušia, pretože vzniká pri spaľovaní fosílnych palív.)
5.Skleníkový efekt, globálne otepľovanie
Skleníkový efekt vzniká pôsobením skleníkových plynov: vodnej pary, CO2, metánu, oxidu dusného, freónov (halogénne uhľovodíky). Slnečné žiarenie dopadajúce na Zem sa z časti odráža späť, pri prechode atmosférou naráža na nepriepustnú vrstvu skleníkových plynov a znova sa odráža na Zem. Skleníkové plyny sú v potrebnom množstve v atmosfére Zeme na udržanie teploty povrchu Zeme, inak by bola teplota o
-úbytok snehovej porývky severnej pologule, arktického ľadu, ohrozí ľadové medvede
-stúpa hladina svetových morí a oceánov o 1-2mm ročne, spôsobí migráciu obyvateľstva z pobreží do vnútrozemia (70% obyvateľov)
-koraly, ktoré chránia pobrežné plytčiny pred vlnobitím a vytvýrajú územia chránené pred veternou a vodnou eróziou, sú veľmi citlivé na malé zmeny teplôt vody o 2-
-viac sucha a viac povodní, zvýšenie frekvencií búrok, uragánov , veterných smrští:
Teplejšia atmosféra obsahuje viac vodných pár, ktoré spôsobujú viac zrážok
