Vietor vzniká prúdením vzduchu z oblasti vysokého tlaku do oblasti nízkeho tlaku. Súš sa ohrieva rýchlejšie ako more: keď je slnečný horúci deň, vzduch nad peninou stúpa a studený vzduch od mora sa presúva ne jeho miesto. Súš sa ochladzuje rýchlejšie ako more, takže v noci sa smer prúdenia obráti. Teplý vzduch nad morom stúpa a uvolňuje priestor studenému vzduchu z pevniny. Keďže sa Zem otáča, vetry sa stáčajú bokom od smeru prúdenia.
Veterná energia nedosahuje pravidelnú všade na Zemi dostatočnú intenzitu, ktorú je možné prakticky využiť. (V minulosti – veterný mlyn, Perzia 7.st., Európa 10.st., veterné mlyny na mletie obilia, čerpanie vody, energia na plavbu plachetnice. Papierový veterník – urob si sám.)
Veterné elektrárne
Veterné elektrárne alebo veterné parky (farmy) sú zložené z aerogenerátorov. Premieňajú energiu prúdiaceho vzduchu na elektrickú energiu. Vietor sa oprie o listy rotora torbíny a roztáča ich. Točivá sila sa z rotora prenáša cez prevodovku alebo priamo do generátora. Podľa veľkosti inštalovaného výkonu ich rozdeľujeme mikrozdroje s výkonom do 30 kW (vyrábajú jednosmerný prúd ), stredne veľké s výkonom do 100 kW (dodávajú striedavý prúd do siete), veľké elektrárne s výkonom nad 100 kW (výkon najväčších veterných turbín je 5 000kW).
Veterné parky u nás: Cerová – Malé Karpaty, Ostrý vrch – Myjava, Skalité –Kysuce.
Najviac: Dánsko, Holandsko.
http://www.seps.sk/zp/fond/2002/vietor/vietor.html