Uhlie Vo všetkých druhoch uhlia sa nachádzajú odtlačky a zvyšky rastlín, z ktorých uhlie vzniklo. Pred miliónmi rokov klesli veľké časti zemského povrchu pod hladinu mora.
Zaplavené a bahnom pokryté rastliny a kmene stromov nemohli spráchnivieť ako na vzduchu. Počas dlhotrvajúceho chemického procesu - zuhoľnatenia, sa pôsobením tlaku a tepla zeme premenilo drevo na rôzne druhy uhlia.
Čím je vyšší stupeň zuhoľnatenia, tým je v jednotlivých druhoch vyšší obsah uhlíka, tým je väčšia výhrevnosť paliva. Pôsobením väčšieho tlaku a vyššej teploty na rašelinu a hnedé uhlie vznikli ložiská čierneho uhlia. Najhodnotnejšia uhlie antracit vzniklo zuhoľnatením rastlinného materiálu pri veľmi vysokej teplote vo veľkej hĺbke.
Na čo používame uhlie?
Spaľovanie uhlia je plytvanie veľmi cennou surovinou. Počas premeny uhlia na koks vzniká mnoho dôležitých základných látok pre chemický priemysel. Koks sa získava zohrievaním čierneho uhlia nad teplotu
Počas koksovania uhlia sa uvoľňuje veľké množstvo horúcich plynov. Počas ich ochladzovania kondenzuje najprv čiernouhoľný decht. Obsahuje viac ako 300 dôležitých zlúčenín (napr. benzén, naftalén). Jednotlivé zložky možno oddeliť frakčnou destiláciou. Z destilačných produktov čiernouhoľného dechtu pripravujú chemici mnoho užitočných látok (farbivá, syntetický kaučuk, lieky atď.). Mnohé z týchto látok sa získavajú aj z ropy. Po ďalšom spracovaní čiernouhoľného dechtu zostáva zvyšok, ktorý sa používa ako asfalt.
Nekondenzujúce zložky plynu nazývame koksárenský plyn (svietiplyn). Obsahuje najmä vodík, metán, etén a oxid uhoľnatý. Po oddelení amoniaku a zlúčenín síry ho možno použiť ako palivo, pretože je veľmi výhrevný. Pred zavedením zemného plynu sa svietiplyn používal na svietenie aj v domácnostiach.
Preprava uhlia je drahá, preto je výhodné využívať málo výhrevné hnedé uhlie najmä v elektrárňach priamo v mieste ťažby (napr. Handlová, Nováky). Malá časť hnedého uhlia sa odvodňuje a pôsobením tlaku sa spolu s dechtom upravuje na brikety.
